Bokami Západných Tatier som mala ako jeden zo životných cieľov, odkedy sa organizujú. Na VŠ som pretekala v skialpe a stihla som aj veľa lezeckých túr, tak som sa tratí nejako výrazne neobávala, len so založením rodiny a bydliskom "mimo hôr" stále nebol priestor. Minulý rok som však na jar sľúbila značke Silvini, ktorá doplnila skialpovú radu ku bežkársko-cyklistickým veciam, že Bokami 2023 je ten ročník, ktorý už reálne aj vyskúšam. S nákupom race skialp výbavy mi pomohlo veľa kamarátov, plus niektoré veci 20-ročného dáta ako napr. pieps s vytečenými batériami sa ešte vyhecovali na posledný výstrel a vďakabohu celý čas fungovali. Partnerkou mala byť pôvodne Katka Lovrantová, ale tá potom zmenila plány na beh v danom termíne a oslovila ma Ľubka Kalinová, s ktorou už sme zostali aj po Katkinom opätovnom nápade ísť Boky (lebo sľuby sa plnia). Na pretekoch sme vytvorili dobrú dvojku a v rámci možností sme si to počas pretekov užili, aj keď sme sa typovo veľmi nehodili (ja vždy napálim preteky a po 45min mi dôjde a Ľubka sa po 45min práve rozbieha :-)). Dojazd bol teda obidva dni zladený na pohodu a pivo v cieli nám zakaždým chutilo. Tretí deň, keď už sme naplánovali spoločný štart lepšie a Ľubka sa šla rozklusať, nám žiaľ príroda s výdatným dažďom nedopriala a tretia etapa bola úplne zrušená. Výsledkom je, že sa budem musieť na Bokami vrátiť a dokončiť sľub tento krát sama sebe (lebo sľuby sa plnia ;-)). Konečné štvrté miesto z piatich a pamätných 6 otlakov je na prvý pokus u mňa nad očakávania. Skialp na túto sezónu finito, už o mesiac ma čakajú MS v kros duatlone a možno už budú aj posledné. Nemladnem... ale zase bude viacej času na iné aktivity ako napríklad skialp, takže neklasám na duchu :-)

Športu zdar a skialpu zvlášť ;-)

Kika Lapinová