Medicína v obývačke. PART III.

Po odchode z Nemocnice F. D. Roosevelta v B. Bystrici som často vnímala, že po množstve rokov medicínskych skúsenosti z rôznych kútov sveta a špecializácií som stretla obdivuhodné osobnosti s výnimočným zápalom pre starostlivosť o pacienta.

Súbežne som vnímala, že médiá a verejnosť sú kŕmené orezanými a tendenčnými informáciami nielen o ľudskom tele, spôsoboch terapie, ale aj o procesoch v nemocniciach.

Pri jednej príležitosti sa mi podarilo komunikovať nápad, podobný Lampe. Pozvala som kolegov na skvely starý kožený gauč a rozprávala sa s nimi v nekonvenčnom prostredí nezávislého centra - v Záhrade B.Bystrica,

Tak som ich mohla nechať hovoriť o svojom živote a k atraktívnej téme v rámci ich špecializácie a následne nechať divákom priestor.

Bolo to čosi ako predchodca podcastu s hosťami a pri pár reláciách sa entuziasticky novinár rozhodol zhotoviť záznam, ktorý tu ponúkam.

Názvy posedení som vyberala tendenčne, napr. Išlo Vajce na vandrovku s gynekológom, ktorý sa venoval fertilizácii pacientiek in vitro.

Spolupráca trvala 2 roky a stretnutia boli každé 2-3 mesiace. 

Veľmi rada na tento projekt spomínam a ďakujem Záhrade, že ho v B. Bystrici podporila.

Viem, že niektoré mestá neskôr uvažovali podobné projekty opakovať

 / dostala som pár pozvánok/ a verím, že ten priestor napriek tejto dobe stále je.

Priestor je hlavne v človeku, ktorý je tvor zvedavý a hĺbavý a osobný kontakt nič nenahradí.

Rovnako verím, že pacient je absolútne zodpovedný za svoje zdravie a liečenie a lekár 

je istým druhom sprievodcu na tejto ceste.

Pacient by mal cítiť voči lekárovi absolútnu dôveru. Iba tak spolu môžu liečbu začať a posunúť k jednému zásadnému cieľu.

Súhlasím, že okrem technokratického prístupu, je ešte mnoho spôsobov ako našim pacientom pomôcť a nechávam na pacientovi, aby si vyberal svoje kombinácie za predpokladu, že sa nevylučujú. Ak by k tomu došlo a bola by som informovaná, považovala by som svoj čas v tomto “projekte“ za neužitočný.

Prajem si, aby sa naďalej dalo liečiť v tejto krajine tak, ako si to naši pacienti zaslúžia. 

A aby lekári mali rovnakú dôstojnosť, rešpekt a spoločenskú ochranu pri výkone povolania.

Prajem si, aby toto povolanie malo Rešpekt a Váhu ako napr. právnik či sudca.