Keď sa ženy zbláznia do niečoho je to identické, ako keď sa zbláznia muži. 
Niet im pomoci a idú za svojím hlava - nehlava.

V lete sme sa pokusili s Majkou nájst termín a priesečník nasich voľných novembrových dni,Voila, podarilo sa a zarezervovala som ubytovaniev talianskom Mega stredisku Cervinia. Potom som sa začala modliť za sneh…

Keď sa ženy zbláznia do niečoho je to identické, ako keď sa zbláznia muži. Niet im pomoci a idú za svojím hlava - nehlava. 
Možno majú väčšie výčitky svedomia ale možno nie, možno práve naopak sú hrdé, že ich nemajú a aj keď je to neľahké….
Zorganizovať sa v práci na pár dní a nadbehnúť si povinnosti,uvoľniť sa sa od vnúčeniec,termínov a schôdzok, aj keď to nie je ľahké,aj keď sa to zdá - 
TO SME dokázali….

Potom už len zbalit všetko potrebné, technicky potrebné, lyže, pásy,vosky, rukavice, termoprádlo,špeciálne ovsené vločky a odšoférovať 1350 km s kratučkými prestávkami,priznávam sa, že sme si zobrali aj maličký fukárik teplého vzduchu… pre istotu

A je to tu….presne je noc a sneží a prídete do takmer 2050 n.m “dedinky” a je tam absolútne ticho, stredisko prázdne,....to sa nám páči.
Čo je najkrajšie je -najsexy kopec Európy v tvare najlepšej čokolády Toblerone.

Dorazili sme na miesto a Majka sa teší ako ja. Predvedieme tanec radosti- keďže nás nik nevidí a šup vybaľovať. 
Zrazu sme malé dievčatká, ktoré si darovali skvelý darček. Naše telá sú zničené po dlhej ceste a prvá noc v takej nadmorskej výške nepridáva…Motivácia je extrémne silná, počasie nádherné, zjazdovky upravené, snehu relatívne málo.Rýchle raňajky a vyrážame. 
Na výstup všetko super, dole celkom trápenica po ľadových hrčiach.
Prvý deň “skinningujeme” viac ako 1100 výškových -opájame sa sceneriou…
Nikde nikoho, len chlapi v ratrakoch sa mihli a srdečne zakývali.
Ja dosahujem na Plateu Rosa - dám polievku a užívam si havrany,čo krúžia a zvažujú, kam ďobnú. Nie je to ľahký život uvažujem Na chate je vela lyžiarov a pár skialpinistov.
Nechce sa mi dole, ale hlad ma prinúti. Dole si rýchlo vymeníme pozície v sprche a varíme niečo super jednoduché. Telo vyčerpané a duša sa vznáša.
Po dlhšom oddychu hor sa do potravín na nákupy. Nevynecháme skvelé capuccino v lokálnej cukrárni a večer sa nám pusy nezastavia.
Tréning, práca, rodina a vzťahy a samozrejme sny
SNY a Sníčky, to všetko zdieľame…unavené zaspávame 
Ráno opäť brutálne počasie a rituál sa opakuje.
Majka je pripravená odhalit tajomstva môjho tréningu a prípravy, množstvo a gramy aminokyselín, sacharidov a sama vzorne ráno dáva šalát, 2 volské oči/ mrknú z taniera/ a šunku. Ja štandardne ovsené vločky, jogurt a banán /už vidím moje deti sa pousmiať.. . Nechce sa mi vstávať omnoho skôr a 9:30 by mohol byt štart.

Tajomstvá mojej diety po 55.r? NIE sú žiadne
Prekvapko- nič nepočítam zverím sa Majke, jem relativne podľa pocitu hladu a snažim sa mať veci vyvážene, aj keď nemusim - uprednostním bezlaktozove a keď môžem aj bezlepkové potraviny
Zhreším pri dobrom pivku Urpiner alebo poháriku Chardonay, slaninke alebo domácej divinovej klobáske. Kávu bez cukru a mlieka ale koláč určite ÁNO
Občas kapslička BCA alebo kofeinových gumákov od *Sposored, ale NAJradsej sauna a masáž u môjho obľúbeného maséra a diskutéra o životných pravdách M.Boor…

Koniec mojich tajomstiev
Tretí deň je bohužiaľ veľmi zlé počasie,to nevadí a keďže po predošlom dni 1560 m. výškových na malý Matterhorn je vo vrecku uspokojím sa s 1000 a uvažujem, že dobrá výhovorka stojí groš. 
Navrhujem, že kvôli charite a zábave ideme točiť malé video a prezliekam sa za Mikuláša. Blíži sa Charitativny beh v BB,ktorí organiyujeme a chceme pripraviť nejaké originál materiálik pre Mery /instagram kráľovnú / - Mikuláš na skialpoch to snáď bude spĺňať.
Prichádza víkend, počasie drži, pribúda vietor a stredisko sa zaplna.Meníme miesto štartu a ideme z údolnej stanice na opačnú stranu zjazdovky.Ukazuje sa to ako dobrý nápad - nemám stereotyp a skialp cestička sa pomaly plni športovcami, čo je známka že vždy je za kým sa ťahať. Chata Theodopulos sa ukáže ako skvelá destinácia s príjemným personálom a moja 10 eurovka je nakoniec celkom bohatá štrúdľa, capucino aj čaj.Podebatujeme s mini osadenstvom, kto by šiel do toho vetra trénovať…? 

No predsa My lebo je jasno a takéto miesto si nenecháme ujsť aj v sobotu aj v nedeľu.
A zrazu je koniec… nakúpené darčeky, prach na pranie tzv Marseillské mydlo a magnetky zabalíme všetko do auta,ved rano vyrazíme pred 6.00 
Kam ? spat do reality… alebo toto bola realita ?
Zostáva mi spomienka na skvelú parťáčku, slnko, nastúpané kilometre v príprave na sezónu a preteky a tie naše sníčky, ked raz ešte…

Dakujem 

M.Pepichová a Z.Luknišová