Krtíšska bežecká liga 2024
Preteky v rámci série Krtíškej bežeckej ligy sme si aj spolu s mojím mužom obľúbili a radi sa na ne vraciame. Dôvodov je hneď niekoľko: skvelá organizácia, súčasťou sú aj detské behy (takže behá celá rodina), no najmä sme si tu našli nových (ja aj starých) známych - priateľov, na ktorých sa vždy tešíme. A jeden podstatný detail, je to môj rodný kraj, teda tu máme vždy po ruke babysit v podobe mojich rodičov. Vďaka tomu môžeme bežať hlavný pretek s mužom obaja.
Séria štartuje v apríli v Dolnej Strehovej. Príjemný beh viac menej po asfaltových komunikáciách zvlneným strehovským chotárom. Tento rok som len s malou dušičkou nastúpila na štart 12,7 km dlhej trate a s obavou, či to vôbec moje telo po prekonanej piatej chorobe zvládne. Zvládlo horko-ťažko, mala som dosť už v polovici, ale môj drahý manžel ma počkal a potiahol do cieľa. V slabej konkurencii v kategórii sa mi prekvapivo a nečakane podarilo obsadiť 3. miesto. Ale tešila som sa, že vyhrala moja kamarátka, spolužiačka a spolusediaca zo ZŠ a na druhom mieste ďalšia kamoška zo školských čias.
V máji bola na programe 12km dlhá Želovská 3000+. Krásna trať, behá sa lúkami, poľami, lesmi vôbec nie rovinatými okolo Želoviec. Tento rok bol priestor prebehnúť si ju len ako ochutnávku. No stálo to za to; vo výbornej spoločnosti a v podmienkach ako na sparťanovi (začiatkom mája výdatne pršalo). V deň konania pretekov sme už kempili v Šamoríne, kde Michala čakali triatlonové preteky v rámci série Challenge Family.
V júni už tradične sa behá mestský okruh vo Veľkom Krtíši, konkrétne 4 kolá po ceste, dokopy 11 km. Skvelý tréning aj na psychiku. Tento rok nás slniečko páľavy našťastie ušetrilo. Týždeň pred som bola vyskúšať svoju fyzické (aj psychické) možnosti na 1/2 maratóne v BB. A tak som si hovorila, že by som to mohla dať aj pod 60 minút. 1. kolo išlo v rýchlom tempe, nechala som sa uniesť tou rýchlejšou časťou “davu”. Vedela som, že to ďalšie 3. kolá neutiahnem. Zvoľnila som. Predsa len mama viac netrénovaná ako trénovaná. Na výsledný čas 59:33 a 3. miesto v kategórií som aj tak patrične hrdá. Michala o týždeň čakal Moraviaman, a s ním aj bežecká časť podobného charakteru, „len“ takmer 4-násobná dĺžka, takže to poňal ľahko tréningovo. O 7 minút lepší čas v porovnaní s minulým rokom ho však príjemne potešil. Ešte pred štartom hlavného behu si aj naše baby odbehli svoje kategórie. Obe išli výborne a odhodlane. Teší ma, že ich účasť na takýchto podujatiach baví (zatiaľ) a doma sa pýtajú, kedy pôjdu opäť.
Po letnej pauze sa liga vracia na cestný rovinatý okruh s dĺžkou 10km. Popravde sa nám s Michalom ani veľmi nechcelo, ale bol pekný slnečný deň. Zobrali sme aj naše dievčatá, každá si odbehla svoju kategóriu, pohrali sa na miestnom ihrisku, počas nášho behu spravili hasiči deckám penovú párty... tak prečo nie ???? Beh ma ale vôbec nebavil, ani Michala nie, cítila som nejaký tlak na hrudi, no išla som, čo to dalo, nech som rýchlo v cieli. Až som sa ocitla na prvom mieste medzi ženami s tempom 5 min/km a časom 49:57. Michal dobehol necelých 5 minút za mnou. Rýchla rovná desina, ale nám asi raz stačilo.
Celé toto podujatie je dôstojnou bodkou za celou ligou, organizačne skvelé (i keď duatlon má ešte muchy), parádny program, k tomu vynikajúce víno, pre záujemcov aj prehliadka vinárstva Víno Natural Domin & Kušický, ktoré celým pretekom poskytuje zázemie. Trať má len 7 km, ale beží sa vinohradmi a lesom, ktoré ležia už na úpätí Krupinskej pahorkatiny, hore-dole si teda človek užije aj tu. K tomu jesenná scenéria vinohradov a farebného lesa. Na občerstvovačke samozrejme nechýba víno. Pred štartom hlavného behu sme ešte s mladšou dcérkou dali pretek v jej predškôlkárskej kategórii. Pád tesne pred cieľom jej akosi pokazil náladu a ja som sa len ltt stihla cik pred štartom. Tenisky previazať už nie. Napriek celkovej únave, ktorá na mňa posledné dni a týždne doliehala, som si dala za cieľ zabehnúť pod 40 minút. Výsledný čas 39:40 znamenal 2. miesto v kategórii a môj osobný rekord na tejto trati (bežala som aj 2023 a 2019). Môj muž, podobne ako minulý ročník, išiel duatlon, teda k behu si pridal ešte 15 km na biku.
Po vyhodnotení nás čakal fajný guľáš, vínko i káva a koncert kapely BDHS, to všetko v príjemnej spoločnosti bežeckej komunity, pokec s priateľmi a známymi... a toto je asi najviac, umiestnenia sú len takou čerešničkou na torte. Byť spokojný sám so sebou (aj so svojím výkonom) v milej priateľskej spoločnosti je neskutočný balzam na dušu.
