27.01.2024 sa konalo 1. kolo slovenského pohára v skialpinizme v lyžiarskom stredisku Malinô Brdo. Išlo o večerný pretek, takže čarovná atmosféra bolo zaručená. Stála som na štarte cyklistických aj bežeckých pretekov, ale tie skialpinistické majú v sebe niečo magické. Celé telo vibruje a snaží sa maximálne koncentrovať všetky zmysly. Ani pri cyklistike ani pri behu som nikdy nepociťovala takú mentálnu záťaž ako pri skialpinizme a to ma asi najviac na tomto športe priťahuje.
Takže k samotnému preteku. Pred štartom okrem bežného stresu pribudol stres z toho, že som nevedela, akú trasu pôjdem. Jednak som lyžiarske stredisko nepoznala a jednak organizátori pred pretekmi zmenili dĺžku trasy - to sa mi síce páčilo, lebo nám pridali, ale pri tom množstve kategórii a im prislúchajúcim trasám som sa bála, že zablúdim. A v tomto chaose je potom aj ťažké kontrolovať si svoju pozíciu. Do pretekov som však išla s tým, že stratiť nemám čo a ak chcem byť v cieli sama so sebou spokojná, musím makať od štartu do cieľa a neriešiť nejaké umiestnenie. Priebeh bol ako vždy - prvý kopec umieram a do tempa sa dostávam až v druhej polovici. Zjazdy som tentokrát išla na istotu (ale aj tak sa mi podarilo spadnúť). Čelovka mi svietila len aby sa nepovedalo, na okuliaroch som mala zamrznutý sneh, zabudla som si šošovky a miesto som vôbec nepoznala. Tak si vravím, že ak prídem o umiestnenie v zjazde, tak mi to až tak vadiť nebude. Spokojná som však bola s "prezúvačkami". Aj keď tým sa počas tréningu venujem minimálne, tentokrát to išlo hladko a pridalo mi to na sebavedomí. V cieli som vôbec netušila, koľká som skončila. O to príjemnejšie bolo zistenie, že si domov odnesiem striebornú medailu v kategórii ženy A a prvé body do slovenského pohára.
Pochváliť by som chcela trať. Pozostávala z dvoch kôl s prevýšením cca 1400m a aj napriek tomu, že išlo o lyžiarske stredisko, približne v polovici jedného okruhu nás naviedli do lesa, takže sme si mohli užiť aj skutočnú prírodu. Lebo veď o tom skialpinizmus je.
No a na ten ozajstný skialpinizmus sa už nemôžem dočkať na najbližších pretekoch Strungami Osnice a Hore Dole Derešom.
Veronika Gandžalová