Vinařský maraton 2024. 26. október. Minulý rok sme ho okúsili prvý krát a zamilovali sme si ho. Tento rok bol zapísaný v rodinnom kalendári od mája. 

Vinařský maraton štartuje a končí vo Velkých Bíloviciach (Morava). Prebieha cez Čejkovice a Vrbice, prvá občerstvovačka je pri Habánskych sklepoch. Ak ste milovníci vína, tieto destinácie určite dobre poznáte. Organizujú ho Báječné ženy v běhu a celé je to proste báječné - organizácia, zázemie, samotná trať. Sú to preteky a párty zároveň. Každý ako sa cíti. Buď ako jednotlivec - maratónec či polmaratónec, alebo ako štafeta, pričom počet učastníkov štafety je ľubovoľný a každý tím si sám rozvrhne jednotlivé úseky. Aj štafety môžu ísť maratón abo polmaratón. Ak si chcete spestriť svoj športový odev, môžete bežať v maske - tak jednotlivci ako aj štafety. Po pretekoch sa vyhlasuje aj naj maska, podľa výsledkov hlasovania verejnosti - divákov či bežcov. A tak je na tej trati o čosi veselšie. K dobrej nálade prispieva aj víno na občerstvovačkách. 

Rovnako ako aj minulý rok sme s Michalom bežali maratónsku manželskú štafetu, teda 1/2 maratón každý. Tým, že sú to vlastne dve kolá, dá sa to logisticky aj s odovzdávkou detí celkom jednoducho poriešiť. Tento rok sme si prehodili poradie, Michal štartoval a ja som dobiehala do cieľa. Škoda, že akurát v deň pretekov sa slniečko schovalo za husté mraky. Dokonca na chvíľú aj spŕchlo. To bol už Michal na trati a ja som sa deťmi presúvala za ním. Podľa live trackingu postupoval ako sme predpokladali, teda že cca za 2 hodiny bude na mieste štartu. Pribehol celkom vysmiaty pár minút po 11:00 hod., teda po 2 hodinách behu. Rýchlo som odovzdala info a inštrukcie ohľadom detí, on mne zas čip a vybehla som. Tešila som sa na tento deň, ale zároveň aj mala obavy. Takmer celú jeseň som sa cítila nejaká unavená, bez energie a hoci som pátrala po príčine, na nič som neprišla. Chcela som ti tento beh užiť, zároveň aj zlepšiť čas a hlavne netrpieť, respektíve čo najmenej. Po odovzdávke som sa dobre a ľahko rozbiehala. Ľudia okolo povzbudzovali (to bolo úžasné). Cca na 3 km už spomínaná prvá občerstvovačka. Dievčatá mi už z diaľky kričali, aká je ponuka. Ja som si z nej vybrala víno a ionťák. Smiali sme sa na tejto zaujímavej kombinácii. Po ďalšiu občerstvovačku na cca 9km v Čejkovicích sa mi bežalo pomerne ľahko a rýchlo. Jeden starší pán - divák mi ešte stihol zložiť aj poklonu: “jo, tak to je vidět, že Vy běháte” :D. Na 2. občerstvení som skúsila aj niečo zjesť, banán so soľou sa stáva mojou klasikou, skúsila som aj horkú čokoládu s lipo cukríkmi, ale táto kombinácia nepresvedčila. Zabudla som však na takovej docela ostrej kopeček, ktorý nasledoval hneď po cca 300 metroch ďalej. Mala som pocit, že všetko, čo som do seba hodila, chce zrazu von. Našťastie to bol krátky úsek a ešte som ten dávivý pocit zvládla predýchať. Do Vrbic s 3. občerstvovačkou to bolo mierne do kopca. Stále sa mi pomerne dobre išlo, aj priebežný čas bol nad očakávania. Nohy, a najmä ich šľachy, sa už ale začali ozývať. Tak prišiel čas na gél (môj prvý v živote :D. Michal mi dal, že kdyby něco… nejaký nature gel, zloženie tomu aj celkom zodpovedalo). V najťažších chvíľach zapínam joga techniky (ako dýchanie a vedomý prenos energie), idem si svoje “mantry” o tom, ako mi je dobre, som sama bez detí, je to môj čas , nemusím nič, len bežať…a tak dokola :) 

Na 3. občerstvovačke bolo v pohároch aj pivo, po ktorom som hneď siahla, opäť na pobavenie obsluhy s úsmevne ladenou otázkou, "či aj také pomáha?” “Jasné najsamlepšie”, - odpovedám. Bežím ďalej, kochám sa krajinou, i keď zamračenou. Prihováram sa nôžkam, že je to dobré, tie posledné km už dotiahneme. No ani posledný úsek nie je vôbec rovina, ešte pár krátkych zbehov a výbehov. Hore kopcom šetrím sily, radšej niekoľko metrov kráčam a naťahujem pritom nohy. Vyzerám zákrutu, od ktorej viem, že do cieľa to už pôjde len dolu kopcom. Pozerám na čas a podvedome pridávam. Na cieľovej rovinke čaká Michal s deťmi. Ninka mi beží oproti. Do cieľa dobiehame v Saškinom tempe všetci štyria spolu. Cieľová foto sa k nám však nedostala. Tešila som sa na ňu. Na zachytenie toho krásneho momentu. Nevadí, hrejivý pocit pri spomienke na túto chvíľu zostáva.

Výsledný čas našej manželskej štafety 4:03:52, cca o 10 minút lepší než v 2023. Paráda. Vydalo na 6. miesto medzi štafetami, avšak ako 2- členná štafeta by sme boli druhí (ak by sa to hodnotilo zvlášť). V cieli sme si tradične miesto medailí vyzdvihli degustačné poháre a k tomu fajné vínko od miestnych vinárov. Mohlo sa oslavovať ;)